DNES SI PRIPOMÍNAME 82. VÝROČIE SNP
Milí Ivančania, obsahom našich tradičných stretnutí pri Pomníku padlým hrdinom je vracať sa do minulosti a pripomínať si udalosti, ktoré zásadným spôsobom rozhodovali o našej súčasnosti. Práve Slovenské národné povstanie, ktorého 82. výročie sme si včerajším spomienkovým podujatím uctili, nebolo len izolovanou kapitolou našich dejín. Bolo dôležitým momentom, kedy sa náš národ odmietol nečinne prizerať totalite a fašizmu. Bol to hrdinský čin, ktorým sme sa jasne prihlásili k demokratickej budúcnosti Európy a ukázali, že sloboda nie je samozrejmosť, ale hodnota, za ktorú musíme niesť vlastnú zodpovednosť.
Myslím si, že v súčasnosti si každý z nás uvedomuje, že svet už bol aj bezpečnejším miestom pre život než akým je dnes. Moderné komunikačné prostriedky nám neustále prinášajú správy z vojenských konfliktov po celom svete, ktoré pripravujú o životy tisíce nevinných ľudí. Mnoho historikov zdieľa názor, že ak by vo vojnách bojovali priamo prezidenti a lídri štátov proti sebe, konflikty by pravdepodobne skončili takmer okamžite. Osobné riziko totiž radikálne mení ochotu riskovať.
V moderných dejinách rozhodujú o vojnách lídri z bezpečia bunkrov či palácov, zatiaľ čo na front posielajú radových občanov. Ak by títo lídri mali niesť priame fyzické následky svojich rozhodnutí, diplomacia by dostala absolútnu prioritu. Iné to bolo v staroveku a stredoveku, keď králi a náčelníci bežne bojovali v prvých líniách. Tieto boje a vojny často skončili v momente, keď bol panovník zajatý alebo zabitý, čo zamedzilo dlhotrvajúcim konfliktom vyčerpávajúcim obe strany.
Pre náš súčasný svet, v ktorom žijeme aj tu, v Ivanke pri Dunaji, je preto nesmierne dôležité neustále si pripomínať príbehy konfliktov a vojen na našom území, dnes konkrétne hrdinov SNP. Mnohí z nich boli obyčajní ľudia, nie profesionálni vojaci, no v srdci mali obrovskú odvahu. Išli do boja s vedomím, že môžu stratiť to najcennejšie – vlastný život. Učia nás, že skutočné vodcovstvo a hrdinstvo nevzniká v bezpečí krytu, ale v ochote postaviť sa za správnu vec v tej najťažšej chvíli.
Po vojnách sa stavajú pomníky, ako tento náš ivanský, na pamiatku obetí a hrdinov historických udalostí. Nech je preto aj náš pomník trvalou pripomienkou a varovaním, že mier nie je darom navždy. Je hodnotou, ktorú musíme chrániť každý jeden deň naším vlastným postojom, ľudskosťou a vzájomným rešpektom.
Česť pamiatke hrdinov SNP.
Foto: Jakub Letenay
0 CommentsKomentovať na Facebooku
PRÁCA V SAMOSPRÁVE JE BEH NA DLHÉ TRATE. SOM PRIPRAVENÝ BEŽAŤ ĎALEJ PRE IVANKU
Pred šiestimi rokmi v doplňujúcich voľbách starostu (v októbri 2020) ste mi dali dôveru a príležitosť prevziať zodpovednosť za vedenie našej obce. Po víťazstve v nasledujúcich voľbách (v októbri 2022) ste mi umožnili pokračovať v tomto poslaní. V tohtoročných komunálnych voľbách (24. októbra 2026) budeme opäť rozhodovať o tom, akým smerom sa bude naša obec uberať.
Po zrelej úvahe a viacerých rozhovoroch s vami, v ktorých ste mi vyjadrili podporu, som pripravený opäť prevziať zodpovednosť za napĺňanie tohto poslania a obhajovať pozíciu starostu našej obce.
Ako nezávislý kandidát som počas zberu potrebných podpisov oprávnených voličov absolvoval mnoho rozhovorov. Získal som nové cenné podnety, a okrem iného ste mi ukázali i váš pohľad na život v Ivanke, na jeho radosti aj starosti.
Počas uplynulých rokov sa nám spoločne podarilo zrealizovať viacero projektov, ktoré našu obec a život v nej posunuli dopredu. Ďalšie projekty sa aktuálne realizujú či sú pripravené na realizáciu.
Chcem pokračovať v zodpovednom hospodárení, podporovať komunitný život a vytvárať prostredie, v ktorom sa dobre žije všetkým obyvateľom našej obce. Súčasne si uvedomujem, že žiadna práca nie je bez chýb, vždy je čo zlepšovať, aj u nás v Ivanke.
Prácu starostu nevnímam ako povolanie, ale ako poslanie. Verím, že to tak mnohí z vás aj cítia. Ako rekreačný bežec vnímam, že samospráva je často beh na dlhé trate so svojimi úskaliami. Všetky behy, do ktorých som sa dosiaľ prihlásil, som úspešne dokončil a nikdy som sa nevzdal.
Ďakujem vám, vážim si a oceňujem podporu, ktorú ste mi prejavovali počas uplynulých rokov. Ivanka pri Dunaji je náš spoločný domov. Starajme sa oň, zveľaďujme ho a rozvíjajme aj pre tých, ktorí prídu po nás.
@sledovatelia
0 CommentsKomentovať na Facebooku
🖤 So smútkom som dnes prijal správu, že len deň po svojich 103. narodeninách sa pani ANNA VITÁLOŠOVÁ (rod. Letenayová) vydala na cestu, z ktorej niet návratu 🖤
Celý svoj život prežila v Ivanke pri Dunaji, kde sa narodila a kde zostala pevne spätá so svojou rodinou i rodnou obcou.
Bola manželkou, matkou troch detí, starou a prastarou mamou. Počas svojho života pracovala vo Výskumnom ústave chovu a šľachtenia hydiny, a neskôr na Poľnohospodárskej technickej škole v Ivanke. Popri rodine sa venovala domácnosti, záhrade a chovu zvierat.
Od mladosti mala blízko k umeniu. V neskorších rokoch sa naplno venovala poézii, v ktorej nachádzali miesto príroda, priateľstvo, viera, láska k Bohu a Panne Márii, ale aj jej vlastné životné skúsenosti.
Napriek neľahkým chvíľam, ktoré jej život priniesol, nezanevrela na ľudí ani na život. Do svojho vysokého veku si zachovala schopnosť rozdávať druhým radosť.
Najbližšej rodine vyjadrujem úprimnú sústrasť, a zároveň poďakovanie za lásku, obetavosť a dlhoročnú starostlivosť, ktorou pani Vitálošovú sprevádzali až do posledných chvíľ jej života. Aj vďaka ich starostlivosti mohla prežiť dlhý život obklopená svojimi najbližšími.
88 CommentsKomentovať na Facebooku
Krásna babička....aj keď nepoznám, vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine..🖤...vyzerá a určite bola veľmi dobrá žienka...🙏🙏🙏....nech odpočíva v pokoji
RIP
Milá, skromná, p. Vitalošová, Vaše verše hladili v jednoduchosti, ale plnosti, Snívajte večný sen, ale v spomienkách zostávate medzi nami.🖤🙏 Vyslovujem sústrasť ct. rodine.